Impulz pre
lepšiu
spoluprácu.

Od útleho detstva nepočujem na pravé ucho. Neskôr som pochopila, že práve táto skúsenosť ma naučila veľmi citlivo vnímať inakosť, hanbu, neistotu aj silu podpory. Viem, ako zásadne môže presmerovať životný kurz jeden empatický človek, ktorý uverí rovnoprávnej inklúzii skôr, než sa dieťa uzavrie do svojej „zlatej klietky".

Mala som 5 rokov, keď sa moja stará mama rozhodla, že napriek mojej sluchovej vade ma naučí hrať na klavír. Nešlo o môj výkon — virtuózke vo mne našťastie nik nehľadal — ale dodalo mi to sebavedomie, že môžem robiť nečakané veci.

Uverila som, že som úplne v poriadku. Naučila som sa jazyky (okrem slovenčiny profesionálne používam angličtinu, obstojne sa dohovorím po nemecky, fínsky, rusky a francúzsky, a skúšala som aj švédčinu a japončinu), precestovala som svet, tvorím, podnikám, mám rodinu a sama šoférujem — hoci moji rodičia ma strachu zo  sluchovej vady za volant pustiť nechceli.

Zápal pre rozmanitosť a potrebu inklúzie menšín umocnila aj moja skúsenosť života cudzinky v niekoľkých krajinách. Práca pre SIETAR Europa vo Francúzsku ma nasmerovala k oblasti medzikultúrnej komunikácie a diverzity ako takej.

Odvtedy žijem na pomedzí: pohybujem sa medzi svetom umenia, neziskových organizácií a biznisu, snažím sa prepájať spiritualitu a vieru v Boha s každodenným uponáhľaným životom, navigujem medzi kultúrami a kontinentami, ale aj medzi svojimi tromi deťmi, manželom a ľuďmi z môjho okolia.

Viem, čo znamená byť vnímaná cez odlišnosť  a takisto aj viem, čo znamená, keď niekto pomôže túto odlišnosť oslabiť, alebo dokonca premeniť na silu.

Túto skúsenosť prenášam do svojej práce prostredníctvom